MAF 2017

Při zrodu Memoriálu Antonína Fajkoše byla vytvořena kategorie Textová práce, pro projekty většinou výzkumného charakteru, které byly nesouměřitelné s obvyklými grafickými pracemi. Jejich obsah ovšem přinášel zajímavá zjištění a nejinak tomu bylo i v případě letošního vítěze – práce s názvem „Spoľalivosť povlakových krytín plochých striech“. Jejím autorem je Ing. Jakub Čurpek, student 2. ročníku Stavební fakulty STU Bratislava. Připomeňme ještě, že v Memoriálu Antonína Fajkoše není pan Čurpek nováčkem, v MAF 2014 získal 1. místo v kategorii Detail a o rok později v MAF 2015 to bylo 3. místo v kategorii Textová práce.

V letošní vítězné práci se věnoval analýze faktu, do jaké míry může určitý druh mechanického poškození (způsobený lidským faktorem) ovlivnit vodonepropustnost povlakové krytiny Z výsledků vyplynulo, že některé druhy hydroizolací snášejí, resp. dokáží lépe odolávat tlaku vody oproti ostatním druhům krytin při tomtéž mechanickém poškození. Současně se ve své práci zabýval i jedním dosud málo prozkoumaným účinkem povětrnostních vlivů, a to padáním krup. Zde dospěl k závěru, že elasticko-mechanické vlastnosti jednotlivých povlakových krytin vzdorují rozdílně, a to v závislosti na podkladu, na kterém jsou aplikovány. Správná materiálová volba povlakové krytiny je tedy při uvažování zatížení krupobitím velmi důležitá.
Odborným garantem soutěžní práce byl prof. Ing. Jozef Oláh, PhD.
Vítěze, Ing. Jakuba Čurpeka, vám představíme v krátkém rozhovoru:

V rámci jakého úkolu jste vítěznou práci zpracovával?
Predkladanú prácu som vypracoval v rámci doktorandského seminára, ktorý bol súčasťou výskumnej úlohy.

Byly pro projekt zadány nějaké specifické vstupní požadavky?
Problematika, ktorej som sa venoval v práci, je vo svojej podstate veľmi obšírna a nebolo možné zachytiť všetky aspekty, kombinácie materiálov a mechanických poškodení povlakových krytín. Skôr by som povedal, že ten horizont nemá limitu a aj keď ju má, tak je dosť ďaleko.

Z jakých podkladů jste vycházel?
V súčasnosti existuje dosť málo materiálov a podkladov, z ktorých by bolo možné vychádzať. Je treba povedať, že sa jedná o pilotný výskum a nevedel som dopredu, čo môžem očakávať. Avšak dané zistenia prekvapili nie len mňa, ale aj strechársku komunitu, ktorá okamžite zareagovala pozitívne a chcela by danú problematiku ďalej skúmať.

Jak náročné bylo zpracování tohoto projektu a co všechno zahrnoval?
Bolo potrebné zohnať viacero vzoriek z najviac používaných typov povlakových krytín plochých striech spolu aj s tepelnoizolačnými podkladmi. Plne nabalený s týmito materiálmi som sa musel nejako naložiť na vlak do Štúrova, kedy počas cesty nie jednému spolucestujúcemu ušiel zvedavý pohľad na moju „batožinu“. Samozrejme veľkú pomoc mi poskytli pracovníci firmy Icopal Štúrovo, ktorým by som chcel ešte raz veľmi pekne poďakovať, za možnosť využitia ich laboratórií, kde prebiehali jednotlivé experimentálne merania. Bolo potrebné merať vodonepriepustnosť vzoriek, kedy sa vzorky nechávali aj 24 hodín na pozorovanie, taktiež sa uskutočnil Impact test spolu so zmrazením vzoriek, kde sa sledoval simulovaný dopad krúpy.

Jak významná byla role garanta při zpracování projektu?
Pán profesor Oláh bol hlavným iniciátorom tejto myšlienky. Vycítil, že v súčasnej strechárskej praxi chýbajú tieto poznatky. Usmerňoval a radil mi počas tejto náročnej úlohy, čím sa podarilo odkryť dosť závažne zistenia.

Účastnil jste se i jiných studentských soutěží?
Počas bakalárskeho/inžinierskeho štúdia som sa zúčastnil na SVOČ súťaži. Ale musím podotknúť, že v tejto súťaži (Memoriál Antonína Fajkoše) som mal možnosť zúčastniť sa už po tretí krát, čo ma veľmi teší, lebo moja ďalšia práca v oblasti striech bola pozitívne hodnotená, čo ma následne upevnilo v tom, že pracujem na niečom fakt poriadnom.

Věnujete se střešním konstrukcím speciálně nebo šlo jen o souhru okolností?
Môj záujem o strechy stále pretrváva, a to nie len preto, že ma to baví, ale aj preto, že v súčasnosti je cítiť výrazný nedostatok odborníkov v strechárskej komunite, ktorí by tento odbor ďalej rozvíjali v rámci súčasného trendu modernej doby. Popri svojej hlavnej pracovnej náplne sa snažím venovať aj problémom striech, či už je to v podobe nejakého projektu, alebo posúdenia v rámci vzniknutých porúch, ako aj svojím aktívnym členstvom v Cechu strechárov Slovenska.

Jaké je Vaše současné působiště?
V súčasnosti pôsobím ako interný doktorand na Katedre konštrukcií pozemných stavieb, Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Tu pracujem na svojej dizertačnej práci, zameranej na špeciálny typ fotovoltickej prevetrávanej fasády v kombinácii s materiálom s fázovou zmenou.

Proč jste se rozhodl vystudovat zvolený obor?
Mal som možnosť ešte ako chlapec vyskúšať nejaké pomocné stavebné práce a vtedy sa zrodil vážny záujem o stavebníctvo konkrétne pre pozemné stavby. Vydržalo mi to až doteraz.

Jaký je Váš cíl ve zvoleném oboru?
Byť výborným profesorom pre študentov v kombinácií so šikovným stavebným inžinierom pre prax.

Jaká problematika Vás nejvíce zajímá?
Po absolvovaní COST Training school na HafenCity University v Hamburgu pred rokom je to problematika adaptívnych fasád, ktorá ma úplne dostala.

Jaké materiály upřednostňujete?
Ekologické s prijateľne dobrým LCA indexom, integrované fotovoltické materiály, materiály s fázovou zmenou a materiály z dreva.

Doporučil by jste svůj obor dalším mladým a proč?
Každý, kto sa hral v detstve so stavebnicou a bavilo ho to, by mal rozmýšľať nad štúdiom na stavebnej fakulte, lebo výsledok práce je neprehliadnuteľný z každej strany.

Čím kompenzujete pracovní vytížení?
Pravidelne každú sobotu chodíme s kamarátmi hrávať futbal do telocvične, okrem toho ešte sem tam zájdem do posilňovne. Taktiež je to cestovanie po svete, keď je dlhšia dovolenka, prípadne oddych doma na východe Slovenska v rodnom Svidníku. Rád si prečítam dobrú knihu, alebo niekedy jednoducho hrám tanky na počítači.

V Memoriálu Antonína Fajkoše nejvýše vyčnívá kategorie Grafická práce. Zde nestačí jeden správně zpracovaný detail, ale přihlásit je možné jen ucelené řešení střešní konstrukce. Letos se vítězem této kategorie stal student 2. ročníku STU Bratislava, Bc. Andrej Tibenský, který přihlásil svůj projekt „Univerzitná budova – Študentské centrum“.

Jeho práce obsahovala objekt dynamického tvaru, který navazoval na sousední stavbu a širší okolí. Náročný, geometricky členitý půdorys byl zvýrazněn zalomeními a změnami sklonu střešních rovin. Dominantním prvkem pak byla zelená střecha s extenzívní vegetací a s hydroizolací na bázi pružného polyolefínu FPO (Sika). Odborným garantem soutěžní práce byl Ing. Erik Jakeš, PhD.
Vítěze, Bc. Andreje Tibenského, vám představíme v krátkém rozhovoru.

V rámci jakého úkolu jste vítěznou práci zpracovával?
Prácu, projekt univerzitnej budovy – študentského centra, som spracovával v rámci predmetu Architektonicko-konštrukčný ateliér 1 a Architektonicko-konštrukčný ateliér 2.

Byly pro projekt zadány nějaké specifické vstupní podmínky?
V rámci spomínaného predmetu sme mali definované len, aké druhy objektov môžeme riešiť a čo má projekt obsahovať po formálnej stránke. Inak sme nemali stanovené žiadne obmedzujúce požiadavky alebo podmienky. Konzultant práce nám však pri výbere objektu radil, aby sme si vždy vyberali niečo, čo nás osloví, čo nám bude prinášať radosť a čo nás obohatí. A tiež, aby sme sa snažili nachádzať nové možnosti a poznatky.

Z jakých podkladů jste vycházel?
Pri práci na tomto projekte som väčšinou čerpal informácie z firemných katalógov, dostupných prospektov a literatúry. Uplatňoval som aj vedomosti, ktoré som už nadobudol počas štúdia a aj praxe, takže tých zdrojov je viacero a ťažko presne konkretizovať.

Jak náročné bylo zpracování tohoto projektu a co všechno zahrnoval?
Projekt som riešil počas dvoch semestrov. Riešili sme hlavne architektonicko-stavebnú časť a koncepčne statiku a TZB. Musím povedať, že to bola pomerne náročná úloha, keďže sa jedná o pomerne zložitý a rozsiahly objekt s množstvom špecifických detailov a riešení. Ten rozsah problematiky sa postupne odkrýval až počas semestrov. Bola to výzva a veľa som sa naučil. Mnoho vecí by sa dalo možno riešiť aj inak, prípadne rozpracovať detailnejšie. Snažil som sa však projekt urobiť najlepšie, ako to bolo v danom čase možné.

Jak významná byla role garanta při zpracování projektu?
Garantom a konzultantom mojej práce bol Ing. Erik Jakeš, PhD., ktoré mu by som sa chcel zároveň aj poďakovať. Jeho úloha pri spracovaní projektu bola významná, odovzdával nám študentom vždy množstvo vedomostí a aj svojich praktických skúseností. Motivoval nás a vždy vedel povzbudiť a poradiť.

Proč jste se rozhodl svou práci přihlásit do Memoriálu Antonína Fajkoše?
O súťaži som sa dozvedel už dávnejšie z plagátov v škole a oznamov na školskej internetovej stránke. Tiež mi ju spomenul konzultant práce. Myslím si, že študentské súťaže vo všeobecnosti sú pre nás dobrou formou prezentácie, vždy sa niečo dá naučiť, získať spätnú väzbu, nové kontakty a školská práca nadobúda trochu iný rozmer.

Účastnil jste se i jiných studentských soutěží?
Áno, zúčastnil som sa aj iných súťaží. Ešte počas štúdia na Strednej priemyselnej škole stavebnej Dušana Samuela Jurkoviča v Trnave som za zúčastnil na súťažiach firmy Velux, Stredoškolskej odbornej činnosti a súťaže v projektovaní v programe ArchiCAD. Na vysokej škole som sa zapojil do Súťaže o návrh originálnej odvetranej fasády, ktorú vyhlasuje spoločnosť Equitone.

Věnujete se střešním konstrukcím speciálně nebo šlo jen o souhru okolností?
Nevenujem sa špeciálne strechám. Vždy sa snažím pristupovať k projektom komplexne, strecha je však významným elementom každého objektu, takže vždy je nutné jej venovať dostatok pozornosti, jednak z hľadiska technického, ale aj funkčného, estetického a ekonomického.

Jaké je Vaše současné působiště?
V súčasnosti som študentom Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, som v 2. ročníku inžinierskeho študijného programu Architektonické konštrukcie a projektovanie. V rámci voľných dní praxujem v architektonicko-projekčnej firme v Bratislave.

Proč jste se rozhodl vystudovat zvolený obor?
Už ako malé dieťa som mal predstavu, čo chcem v živote robiť. Architektúra a budovy ma zaujímali od detstva a tomu som postupne prispôsoboval aj výber strednej a vysokej školy. Dodnes ma to neomrzelo a táto práca ma veľmi baví. Takže dá sa povedať, že si plním detský sen.

Máte nějaký vzor ve svém oboru?
Inšpiráciou a vzorom sú pre mňa vždy ľudia, ktorí si v živote našli uplatnenie a svoje miesto. Je podľa mňa veľmi dôležité venovať sa práci, ktorá človeka napĺňa a neberie ju len ako povinnosť. Som rád, že som mohol takýchto ľudí stretnúť, či už v škole alebo počas práce.

Jaká problematika Vás nejvíce zajímá?
Je ťažké vybrať len jednu oblasť. Ako som už spomínal, vždy sa snažím k projektom a práci pristupovať komplexne.

Jaké materiály upřednostňujete?
Nemám nejaké vyslovene obľúbené materiály. Je to individuálne a záleží to od rôznych okolností. Každý materiál má svoje špecifiká a možnosti, ktoré treba poznať. Len ak poznáme dobre materiály, s ktorými pracujeme, môžeme ich použiť na vhodných miestach a dosiahnuť tak požadovaný výsledok.

Doporučil byste svůj obor dalším mladým a proč?
Určite by som ho odporučil, ale zároveň musím povedať, že každý by si mal nájsť odbor a prácu, ktorá ho baví a prináša mu radosť. Architektúra a stavebníctvo je krásne odvetvie s veľkým množstvom oblastí, ktorým sa dá venovať. Je to zaujímavá a tvorivá práca, za ktorou možno nájsť hmatateľné výsledky.

Čím kompenzujete pracovní vytížení?
Musím priznať, že nie vždy sa mi to darí kompenzovať. Rád však čítam, počúvam hudbu, cestujem a počas dňa sa snažím čo najviac chodiť pešo a byť na čerstvom vzduchu.

Student pátého ročníku Stavební fakulty STU Bratislava, Bc. Jakub Vančo, zvítězil v Memoriálu Antonína Fajkoše v kategorii Detail. Do soutěže přihlásil svou závěrečnou bakalářskou práci, ve které řešil projekt bytového domu ve stupni realizační dokumentace. Jeho práce zahrnovala konstrukční detaily a řešila tepelně technické vlastnosti jednotlivých prvků i celého objektu. Odborným garantem byl Ing. Kamil Binek.

Na soutěžním projektu porota ocenila nejen správnost řešení, které je automaticky předpokládáno, ale zejména jeho komplexnost, při zachování přehlednosti a srozumitelnosti. Pojďme se s autorem vítězné práce seznámit blíže…

V rámci jakého úkolu jste vítěznou práci zpracovával?
Práca bola spracovaná ako bakalárska práca s tým, že som na nej pracoval už počas predošlých ateliérových tvorieb.

Byly pro projekt zadány nějaké specifické vstupní podmínky?
Pre projekt bola jediná limitujúca požiadavka, aby bol riešený ako bytový dom. Ďalej som mal pri návrhu „voľnú ruku“, kde ma limitoval už len pozemok, ktorý som si zvolil sám.

Z jakých podkladů jste vycházel?
Pri návrhu som použil skúsenosti, ktoré som získaval postupne počas štúdia. Vychádzal som najmä z predmetu „Konštrukcie pozemných stavieb“, kde som jednotlivé detaily vytváral. Samozrejme som pri tom použil konštrukčné zásady, ktoré odporúčajú jednotlivý výrobcovia pre zvolenú materiálovú bázu.

Jak náročné bylo zpracování tohoto projektu a co všechno zahrnoval?
Určite to bolo dosť náročné, ale keďže som bol v pozícii študenta, mal som možnosť jednotlivé detaily konzultovať s ľuďmi, ktorý sa touto tematikou zaoberajú v praxi.

Jak významná byla role garanta při zpracování projektu?
Jeho úloha bola konzultačná, teda ma pri práci len usmerňoval a kontroloval, či nerobím zásadné chyby.

Proč jste se rozhodl svou práci přihlásit do Memoriálu Antonína Fajkoše?
Od svojho konzultanta som sa dozvedel o Memoriálu Antonína Fajkoše, ktorý je zameraný na strechy. A keďže som sa vo svojej práci zameral na detaily strechy, rozhodol som sa do súťaže prihlásiť.

Účastnil jste se i jiných studentských soutěží?
Študentských súťaži som sa v minulosti nezúčastňoval, takže som v tejto oblasti nemal veľa skúseností.

Věnujete se střešním konstrukcím speciálně nebo šlo jen o souhru okolností?
Strešným konštrukciám sa špeciálne nevenujem, ale pre tvorbu detailov som si ich vybral hlavne pre variabilitu riešenia a v neposlednom rade pre ich dôležitú funkciu.

Jaké je Vaše současné působiště?
Momentálne som študent na STU Stavebná fakulta v Bratislave, kde študujem inžiniersky odbor „Nosné konštrukcie stavieb“ – ľudovo povedané statika.

Proč jste se rozhodl vystudovat zvolený obor?
Bakalárske štúdium som absolvoval v odbore „Pozemné staviteľstvo a architektúra“, kde si myslím, že som nadobudol dostatok informácii v tomto smere. Ďalej som si chcel rozšíriť obzor v ďalších smeroch stavebníctva.

Máte nějaký vzor ve svém oboru?
Vzorom sú pre mňa vždy ľudia, ktorý sa snažia so svojimi vedomosťami podeliť s ostatnými.

Jaká problematika Vás nejvíce zajímá?
Momentálne sa zaujímam najmä o betónové konštrukcie, ktorým venujem ďalšiu záverečnú prácu.

Jaké materiály upřednostňujete?
Dnes sú veľkou témou obnoviteľné zdroje, samozrejme drevo ako obnoviteľný materiál má v budúcnosti veľký potenciál. Ale ak chceme mať kvalitnú a funkčnú stavbu, musíme použiť aj ďalšie materiály, ktoré nie sú až tak šetrné k životnému prostrediu.

Doporučil by jste svůj obor dalším mladým a proč?
Určite by som to odporučil všetkým, pretože tu môžu prejaviť svoju kreativitu a inžinierske riešenie problémov.

Čím kompenzujete pracovní vytížení?
Tak ako každý, tak aj ja mám svoje obľúbené koníčky medzi ktoré zaraďujem šport, najmä posilňovňu. Rád by som sa na tomto mieste poďakoval porote a sponzorom Memoriálu Antonína Fajkoše za ich odborné uznanie a ocenenie tejto práce.

Již několik let je v rámci soutěže Memoriál Antonína Fajkoše vyhlašována speciální kategorie pro studenty nejnižších ročníků, kteří se ve stavebním oboru teprve rozhlížejí, aby je nasměrovala ke střechám. Letos titul Junior Star získal Bc. Matúš Harčár, student prvního ročníku inženýrského studia na Stavební fakultě Technické univerzity Košice. Do soutěže přihlásil svou bakalářskou práci „Železničná stanica Štrba – brána do Vysokých Tatier“. Odborným garantem byl doc. Ing. Marián Vertaľ, PhD.

Jednalo se o budovu navrženou podle principů udržitelného rozvoje na bázi přírodních materiálů, dispozičně rozdělenou na tři části. Autor v návrhu řešil tepelně technické posouzení střešního pláště a pomocí dynamické simulace posuzoval intenzitu denního osvětlení v prostoru odbavovací haly v závislosti na typu zasklení. V návrhu byl kladen důraz i na architektonické a výtvarné zpracování budovy tak, aby nenarušila vysokohorské prostředí, ve kterém se nachází. Zvolený koncept se povedl, což dokazuje vítězství práce také v hlasování veřejnosti na Facebooku, kde je hlavním kritériem vizuální dojem.

V rámci jakého úkolu jste vítěznou práci zpracovával?
Túto prácu som vypracoval v rámci mojej záverečnej bakalárskej práce.

Byly pro projekt zadány nějaké specifické vstupní podmínky?
Vstupné požiadavky boli stanovené rozlohou objektu a úrovňou spracovania projektovej dokumentácie, v tomto prípade minimálne úroveň pre stavebné povolenie.

Z jakých podkladů jste vycházel?
V mojej práci mi asi najviac pomohla elektronická kniha od výrobcu CLT panelov Stora Enso. V nej som našiel rôzne detaily a riešenia kompletnej drevostavby od základov až po strešnú konštrukciu. Samozrejme, nie všetky typové detaily boli použiteľné pre môj návrh, ale po konzultácii s mojím garantom, som ich upravil pre svoje navrhované riešenie tak, aby boli použiteľné a plne funkčné.

Jak náročné bylo zpracování tohoto projektu a co všechno zahrnoval?
Keď som začínal pracovať na tomto projekte mal som dve možnosti. Vypracovať základnú projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, spraviť k tomu nejakú vizualizáciu a odovzdať to. No to spravidla nie je môj štýl a zvolil som si druhú možnosť. Posunúť tento projekt na trocha vyššiu úroveň a v tom mi pomohol aj môj garant. Okrem projektovej dokumentácii, ktorá zahrňovala výkresy základov, pôdorysov, rezov, strešného krovu, strechy a situácie som sa venoval aj dynamickej simulácii budovy, konkrétne simulácii denného svetla v danej lokalite a jeho vplyv na presklenú fasádu. Vďaka tejto simulácii som vedel ponúknuť prípadnému investorovi rôzne druhy zasklení a ich vplyv na činiteľ dennej osvetlenosti priestorov budovy v porovnaní s tepelnými ziskami prechádzajúcimi zasklením.

Jak významná byla role garanta při zpracování projektu?
Môj garant je skvelý motivátor a odborník vo svojom odbore. Často ma svojimi radami namotivoval k tomu, aby som podal čo najlepší výsledok, a samozrejme, ak som si nevedel s niečím poradiť, vždy mi ponúkol riešenie, za čo mu ďakujem.

Proč jste se rozhodl svou práci přihlásit do Memoriálu Antonína Fajkoše?
Musím sa priznať, že to bol nápad môjho garanta a ja som sa tomu nebránil, keďže už dlhšie som mal sen zúčastniť sa nejakej súťaže aj mimo Slovenska.

Účastnil jste se i jiných studentských soutěží?
Táto práca sa zúčastnila okrem vášho memoriálu aj súťaže ABF Slovakia Bakalár 2017, kde sa mi žiaľ nepodarilo uspieť. S inými projektami, vypracovanými mimo školského zadania, som sa zúčastnil ešte dvoch súťaží, ktoré sa niesli v duchu železničných staníc. To zrejme ovplyvnilo aj výber témy pre bakalársku prácu.

Věnujete se střešním konstrukcím speciálně nebo šlo jen o souhru okolností?
Myslím, že to bola skôr súhra okolností. Nedovolím si povedať, že sa zameriavam výhradne len na strešné konštrukcie.

Jaké je Vaše současné působiště?
Momentálne pokračujem v štúdiu na inžinierskom stupni v odbore pozemných stavieb. Popri škole pracujem ako projektant pozemných stavieb v miestnej firme Sudop Košice, a. s.

Proč jste se rozhodl vystudovat zvolený obor?
Už od malička som mal blízko k stavbám, keďže môj otec pracoval ako tesár. Keď som bol starší, tak som mal možnosť pár rokov počas leta pracovať na stavbách a strechách spolu s otcom, čo mi dalo bližší pohľad z praxe na samotnú výstavbu budov.

Máte nějaký vzor ve svém oboru?
Pravdupovediac nemám žiadne vzory vo stavebníctve, ale ak to môžem nazvať ako vzor, tak to je môj starší kamarát Tomáš Venháč, na ktorého sa vždy viem obrátiť v prípade, že potrebujem vyriešiť problém, týkajúci sa rôznych stavieb.

Jaká problematika Vás nejvíce zajímá?
Asi najviac ma v poslednom čase zaujíma problematika návrhu „nulových“ a aktívnych domov.

Jaké materiály upřednostňujete?
Uprednostňujem drevo a iné ekologické materiály.

Doporučil by jste svůj obor dalším mladým a proč?
Áno odporučil, ale iba v prípade, že majú o to záujem. Som názoru, že by sa ľudia mali venovať tomu, k čomu majú najbližšie a čo ich robí šťastnými. Vtedy je vidieť aj na výsledku práce, že je to robené s kúskom srdca.

Čím kompenzujete pracovní vytížení?
Keďže moja práca a štúdium pôsobí skôr na psychické vyťaženie, uprednostňujem rôzne fyzické aktivity. Napríklad zjazdová cyklistika, posilňovňa, turistika, príležitostný tenis. Okrem toho sa venujem aj hobby fotografovaniu a autám, takže často krát ma nájdete aj s rukami od oleja.

Slova pana Harčára svědčí o jeho jasné představě o životě. Možná to nebude přímo specializace na střechy, ale kdo ví… V každém případě v Košicích vyrůstá mladík, připravený věnovat se své práci srdcem, a to je pro stavařinu dobrá zpráva. K dosaženému úspěchu mu gratulujeme!